Andrej Sládkovič, autor Maríny a Detvana, sa narodil pred 205 rokmi

Andrej Sládkovič (vlastným menom Andrej Braxatoris) sa narodil v Krupine 30. marca 1820 ako deviate zo štrnástich detí učiteľa a literáta Ondreja Braxatorisa a matky Terézie. Prvé vedomosti získaval v rodnom meste, od roku 1830 navštevoval školu v Perovčanoch, kde sa zdokonaľoval v maďarčine.

V roku 1831 sa vrátil do rodnej Krupiny, kde študoval na piaristickom gymnáziu. Odtiaľ odišiel nasledujúci rok na Evanjelické lýceum do Banskej Štiavnice, ktoré navštevoval do roku 1840. Počas štúdií na Evanjelickom lýceu sa angažoval aj v tamojšom slovenskom študentskom spolku. V tomto období sa v rodine Pavla Pischlu, v ktorej súkromne učil, aby si zarobil na štúdiá, zoznámil so svojou umeleckou múzou Máriou Pischlovou (Marínou). Z Banskej Štiavnice odišiel na Evanjelické lýceu do Bratislavy (1840 - 1842), kde sa stal súčasťou štúrovskej skupiny. Pred odchodom do Nemecka, na univerzite v Halle študoval v rokoch 1843 - 1844 teológiu, pôsobil jeden rok ako vychovávateľ v rodine kováča Ondreja Lukáča v Hodruši.

 

Po návrate na Slovensko pracoval tri roky taktiež ako vychovávateľ v zámožnej rodine Petra Bezegha v Rybároch - práve tu vznikli jeho najznámejšie básnické skladby Marína a Detvan. Kňazské účinkovanie začal v máji roku 1847 najskôr na fare v Hrochoti a potom od mája roku 1856 pôsobil až do konca života na fare v Radvani, ktorá je dnes mestskou časťou Banskej Bystrice.

Ikonickú básnickú skladbu Marína, do ktorej pretavil nenaplnený ľúbostný cit k Márii Pischlovej, začal písať po návrate z Halle v roku 1844, publikovaná bola v roku 1846. Mnohí literárni vedci označujú toto dielo za jednu z najdlhších básnických skladieb vo svetovej literatúre - má 291 strof, ktoré obsahujú 2100 veršov. Láska v jeho obraze má však široké dimenzie, pretože v básnickej skladbe vyjadril nielen lásku k milovanej žene, ale aj k slovenskému národu i domovine.

V poézii Andreja Sládkoviča vystupuje do popredia človek vo svojej mnohotvárnosti, ktorý sa zapája do spoločenského a národného diania. Jeho slovo nadobúdalo vlastenecký náboj, čo potvrdzujú básne uverejnené v revolučných rokoch 1848/1849, na ktoré zareagoval ako jeden z prvých básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Ďalej to boli básne Nehaňte ľud môj, Hron, More, Morava, Krajanom a Mládenec.

V júni 1849 ho maďarskí gardisti zatkli a odvliekli do hrochotského mlyna pod hrozbou odsúdenia na smrť, ale vďaka intervencii priaznivcov ho po troch dňoch prepustili.

 

Druhým vrcholným dielom Sládkoviča je veľká lyricko-epická básnická skladba Detvan, ktorá vyšla v roku 1853 v almanachu Nitra. Jej ideovo-tematickým základom je romantický príbeh detvianskeho mládenca Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu, presvedčenie o jeho schopnostiach a vieru v lepšiu budúcnosť.

V porevolučnom období zobral na seba úlohu slúžiť národnému hnutiu. V dňoch 6. - 7. júna 1861 bol v Turčianskom sv. Martine jedným z účastníkov Slovenského národného zhromaždenia, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského a 4. augusta 1863 sa zúčastnil na ustanovujúcom valnom zhromaždení Matice slovenskej (MS) - stal sa členom prvého Matičného výboru i členom Literárno-dramatického odboru Matice slovenskej.

Tieto dejinné udalosti nezostali bez jeho literárneho stvárnenia. Pri príležitosti memorandového zhromaždenia napísal národný epos Svätomartiniáda (1861) a na počesť vzniku Matice slovenskej to bola oslavná báseň Pamiatka pre deň 4. augusta.

Pri príležitosti tisícročného výročia príchodu slovanských vierozvestov publikoval báseň Lipa cyrilometodejská (1864) a na pamiatku trojstého výročia hrdinského boja a smrti veľkej postavy protitureckých bojov, chorvátskeho bána Zrínskeho napísal oslavnú báseň Gróf Mikuláš Šubič Zrínsky na Sihoti (1866).

Andrej Sládkovič, ktorý sa zapísal zlatými písmenami do dejín slovenskej literatúry, zomrel vo veku 52 rokov 20. apríla 1872 v Radvani, kde je aj na miestnom cintoríne pochovaný.